Poznáte krúpnu babu? Teda možno vy ju nazývate inak, ale v našej rodine sa nazýva krúpna baba. Stará mam ju pečie asi tak dva krát do roka, takže mi je veľmi vzácna a musela som ju nafotiť a predstaviť vám ju:-) Je to veľmi staré a jednoduché jedlo, ale mne strašne chutí. Neviem sa ho dojesť. Stará mama pečie krúpnu babu vždy v obrovskom množstve, aby každé jej dieťa/každá rodina dostala celý pekáč. Nám ju už tradične dáva v tomto úžasnom, snáď storočnom liatinovom hrnci zdedenom ešte po praprababke.
Krúpna baba je vlastne tuhý slaný koláč zo zemiakov a nahrubo pomletých jačmenných zŕn a slaniny, ochutený iba soľou, korením a majoránkou. Najdôležitejšia vec na celej krúpnej babe sú pšeničné zrná, ktoré sa melú celé aj so šupkou (preto chutí krúpna baba tak "cereálne") na takom starom kamennom mlyne. Tento mlyn má stará mama doma a melie to na ňom zakaždým ručne a to tak, že melie zrná točením obrovského kamenného kolesa. Dedo to vždy vedel najlepšie, vedel, ako ich pomlieť tak akurát, aby neboli príliš najemno, ale aby neboli zrná tvrdé v celku. Odkedy dedo nežije, stará mama sa snaží zvládnuť to sama, ale už to nie je ono (to jej ale samozrejme nikdy nehovorím).
Recept na krúpnu babu sa už viacero členom našej rodiny snažilo zapísať. Stáli nad starou mamou keď ju piekla a snažili sa všetko vážiť, merať, zapisovať, ale vždy to vzdali, pretože stará mama to všetko robí od oka a stále dačo pridáva a po chvíli všetci stratia prehľad. Podľa mňa sú to len kecy a pri najbližsom pečení krúpnej baby pôjdem skúsiť zapisovať ja!
Krúpna baba sa dá jesť len tak studená alebo len zohriata, ale stará mama ju vždy nakrájala na hrubé plátky a opiekla ju na panvici na oleji dochrumkava. Takáto opečená krúpna baba tak dostane nový hriešny rozmer. A jeme k nej kyslé uhorky, len aby som nezabudla...