piatok 30. apríla 2010

Poznáte krúpnu babu?


Poznáte krúpnu babu? Teda možno vy ju nazývate inak, ale v našej rodine sa nazýva krúpna baba. Stará mam ju pečie asi tak dva krát do roka, takže mi je veľmi vzácna a musela som ju nafotiť a predstaviť vám ju:-) Je to veľmi staré a jednoduché jedlo, ale mne strašne chutí. Neviem sa ho dojesť. Stará mama pečie krúpnu babu vždy v obrovskom množstve, aby každé jej dieťa/každá rodina dostala celý pekáč. Nám ju už tradične dáva v tomto úžasnom, snáď storočnom liatinovom hrnci zdedenom ešte po praprababke.

Krúpna baba je vlastne tuhý slaný koláč zo zemiakov a nahrubo pomletých jačmenných zŕn a slaniny, ochutený iba soľou, korením a majoránkou. Najdôležitejšia vec na celej krúpnej babe sú pšeničné zrná, ktoré sa melú celé aj so šupkou (preto chutí krúpna baba tak "cereálne") na takom starom kamennom mlyne. Tento mlyn má stará mama doma a melie to na ňom zakaždým ručne a to tak, že melie zrná točením obrovského kamenného kolesa. Dedo to vždy vedel najlepšie, vedel, ako ich pomlieť tak akurát, aby neboli príliš najemno, ale aby neboli zrná tvrdé v celku. Odkedy dedo nežije, stará mama sa snaží zvládnuť to sama, ale už to nie je ono (to jej ale samozrejme nikdy nehovorím).

Recept na krúpnu babu sa už viacero členom našej rodiny snažilo zapísať. Stáli nad starou mamou keď ju piekla a snažili sa všetko vážiť, merať, zapisovať, ale vždy to vzdali, pretože stará mama to všetko robí od oka a stále dačo pridáva a po chvíli všetci stratia prehľad. Podľa mňa sú to len kecy a pri najbližsom pečení krúpnej baby pôjdem skúsiť zapisovať ja!

Krúpna baba sa dá jesť len tak studená alebo len zohriata, ale stará mama ju vždy nakrájala na hrubé plátky a opiekla ju na panvici na oleji dochrumkava. Takáto opečená krúpna baba tak dostane nový hriešny rozmer. A jeme k nej kyslé uhorky, len aby som nezabudla...

piatok 23. apríla 2010

Sushi príbeh

Konečne som sa naučila robiť sushi! A veľmi ma to baví!

Pozrite sa náš prvý pokus o sushi s Aničkou.
A druhý krát na Veľkú noc pre celú rodinu: (kliknite na tento obrázok pre zväčšenie, ak sa chcete lepšie pokochať:-)
Tradičné maki sushi:
Maki môžete pri rolovaní sploštiť a potom ich poukladať takto do tvaru kvietku:
Obrátené maki, konkrétne uramaki sushi:
Gunkan sushi s krevetami:
Nigiri sushi:
Sushi zabalené v omelete - date-maki sushi:
Opäť gunkan sushi, s krevetami a s kaviárom.
Ak sa bojíte pustiť do toho, mám pre vás 2 dobré správy:
1.) Všetky suroviny na sushi už bežne kúpite v každom hypermarkete.
2.) Nie je to vôbec, vôbec náročné! Sushi síce vyzerá ako umelecké dielo, jeho príprava však nevyžaduje žiadnu špeciálnu zručnosť ani cit v rukách. Zvládne to každý, verte mi! A sushi je neskutočne sýte, hoci mi to nikto nechce na prvý krát veriť. Zjete 5 kúskov a ste sýti. Preto idem uviesť dávku z 1 a pol hrnčeka ryže, z ktorej sa naje minimálne 6 ľudí. Prisahám.

sobota 17. apríla 2010

Mrkvičková torta (dokonalá vo všetkých smeroch)

Táto torta je jedna z najúžasnejších aké som kedy videla a jedla. Je síce trošku pracná, ale stojí to za to. Cesto je relatívne diétne, pretože neobsahuje žiaden tuk a len minimum múky. Múku totižto nahradzujú lieskovce, ktoré sú úžasne chrumkavé vďaka vlhkosti z mrkvy. Celá torta chutí jemne po škorici, pomarančoch, marcipáne a lieskových orieškoch. Kebyže viem písať básničky, verte, že minimálne jednu o nej napíšem:-) 

Slovenský sladkokyslý kapustový šalát

Milujem surovú kapustu a toto je spôsob, ako z nej urobiť dokonalú prílohu k pečenému mäsu. My sme ju robili naposledy k týmto pečeným údeným kolenám, čo je dosť ťažké a slané jedlo a tento šalát ho adekvátne vyváži.

piatok 2. apríla 2010

Baileys cheesecake

Môj prvý cheesecake v živote. Osudový zážitok.
Originál:

A takto sa podaril mne:
Je jednoduchý na prípravu a skutočný chuťový zážitok.

Návod ako očistiť chobotnicu

Nevedela som to opísať, tak som to radšej nakreslila.
1.) Chobotnicu umyte. Nemusíte ju šúpať z kože.
2.) Odrežte hlavu tesne nad očami. Vydlabte z nej vnútronosti.
3.) Telo odrežte tesne pod očami. Oči vyhoďte.
4.) Nohy (telo) roztvorte a vyreže malé tvrdé čierne očko v strede.
5.) Hotovo. Ostane vám hlava bez vnútorností a nohy bez očka a tak to má presne byť:-)

Chobotničky so šalátom

Milujem morské plody, ale jesť ich na Slovensku je vždy dosť ošemetné. Buď si ich objednáte v reštaurácii, kde vás vždy "ohúria" nejakou mrazenou zmesou vsypanou do rizota alebo na pizzi. Druhá možnosť je urobiť si ich doma, lenže opäť - dajú sa kúpiť len mrazené alebo čerstvé, ale to len vo väčších hypermarketoch, najlepšie v Metre. Čo je však náročnejšie, musíte si ich vedieť dobre uvariť. Musíte len experimentovať a tipovať, že aké to asi má byť, pretože taká chobotnica alebo mušle nie je nič, čo ste videli odmalička varievať starú mamu na peci v smaltovaných hrnoch. Ideálne je dať si morské plody na dovolenke v prímorských destináciach, ale tam sa človek dostane väčšinou len raz do roka. Ja som sa preto rozhodla, že pokúsim naučiť ako urobiť morské plody aj v slovenských podmienkach. Veľká výzva bola vždy pre mňa chobotnica, pretože je veľmi húževnatá. Skúšala som ju grilovať, čo bolo fiasko, pretože po hodine na grile bola stále tvrdá a potom som žula každé sústo 10 minút až kým ma to neprestalo baviť. Tentokrát som si pekne nalistovala recept Jamieho Olivera z knihy Jamie po taliansky a našla som si tu recept na "Jemnú chobotnicu". A bolo to fantastické! Úplne jednoduchá chuť (ale práve taká sa k morským plodom hodí), primitívna príprava a išla som sa od rozkoše rozložiť na prvočinitele:-)

Pečené bravčové rebierka s ríbezľovým želé

Zaujal ma tento recept v novembrovom Apetite 2008 kvôli neobvyklej kombinácie ríbezľovej marmelády a octu. Rebierka majú po upečení fantastickú sladkastú chuť a sú sčernané na povrchu kvôli skaramelizovanému cukru z ríbezlí. Krása.

Banánovo-orechové mufinky zo špaldovej múky

Tieto mufinky sú skôr raňajkové, pretože sú málo sladké. Vďaka špaldovej múke majú aj nižší glykemický index ako bežné sladké pečivo, čo je pre raňajky veľká výhoda. Mne osobne veľmi chutia, sú vláčne a trošku slizké vďaka kúskom roztlačeného banánu vo vnútri a oriešky sú krásne napité vlhkým cestom a preto sú božsky chrumkavé.

štvrtok 1. apríla 2010

Indické karí s plackami papadum

Moja mama objavila v kníhkupecte skvelú knihu. Volá sa Vaříme zdravě a je plná úžasných a zároveň diétnych receptov. Je z nej aj tento recept na karí. Je dokonale ľahké na žalúdok (pretože omáčka obsahuje hlavne paradajky a jogurt) a pritom skvele chutí. Môžete ho podávať s ryžou alebo zeleninovým šalátom. Ja som k nemu pripravila placky papadum (dajú sa bežne kúpiť v Tescu a doma ich už len upražíte). Sú to klasické indické placky zo šošovicovej a ryžovej múky.