Oukej, vaša mama ju robí najlepšiu. Oukej oukej. Ale mama nie je vždy poruke a jedného dňa sa to musíte už naučiť aj sami:-) A myslím si, že robím skutočne parádnu sviečkovú, takže sa mojim receptom smelo inšpirujte. Vždy sa po jej dovarení tľapkám po pleci, heh.
Po troch rokoch v Berlíne nám klasika niekedy veľmi chýba a z nostalgie si tu občas s ďalšími Slovákmi alebo Čechmi varíme nielen sviečkovú, ale aj segedín, halušky, žemľovku a iné hity nášho detstva. Vyššie vidíte napríklad fotku, ako ideme do seba tlačiť práve sviečkovú:-) Ako na týchto fotkách vidíte, vtedy som mäso nešpikovala. Naposledy som sviečkovú varila pre kamarátov na Silvestra a tentokrát som sa hecla a pohrala som sa aj so špikovaním (tretia fotka). To sú ale detaily, ak sa špikovanie necítite, vynechajte ho.
Silná stránka môjho receptu je, že neobsahuje múku na zahusťovanie. Do omáčky dávam tak veľa zeleniny a tak málo vody, že keď ju napokon zmixujete so smotanou a s výpekom, ktorý vznikol, docielite tak hustú omáčku, resp. až pyré, ktoré budete ešte musieť dokonca riediť. A taktiež bude mať omáčka úžasnú silnú chuť.
Silná stránka môjho receptu je, že neobsahuje múku na zahusťovanie. Do omáčky dávam tak veľa zeleniny a tak málo vody, že keď ju napokon zmixujete so smotanou a s výpekom, ktorý vznikol, docielite tak hustú omáčku, resp. až pyré, ktoré budete ešte musieť dokonca riediť. A taktiež bude mať omáčka úžasnú silnú chuť.
Zakaždým robím aj domácu knedľu, takú tú "našu" slovenskú, obyčajnú parenú, pretože ani inú možnosť nemám - nedá sa tu vôbec zohnať. Robím ich podľa receptu z internetu (nájdete ho na konci tohto príspevku), pretože nejaky odmáci zdedený recept od mamy nemám, keďže sme knedle nikdy nerobievali. Ak máte preto nejaký lepší, overený, smelo sa so mnou podeľte;-)
















































