Pečené morčacie stehno na víne s gratinovanými zemiakmi s parmezánom a špargľou

Tento recept na pečené morčacie na víne je klasika, ktorá vždy chutí fantasticky. Úplne sa rozplýva na jazyku! V pôvodnom recepte bolo uvedené bravčové mäso, ja však nedám dopustiť na morčaciu verziu. Vždy ho u nás doma piekla vlastne mama a ja som sa teraz po prvý krát pokúsila urobiť ho sama v Berlíne. Podarilo sa mi kúpiť dokonca vrchné morčacie stehnou aj s kožou, čo spôsobilo, že to bolo ešte fantastickejšie ako predtým. Koža nedovolí mäsu počas pečenia vysušiť sa a taktiež máte napokon na povrchu mäsa úžasnú chrumakvú kôrku.

Ako príloha sa skvele hodia tieto gratinované zemiaky, ale viem si predstaviť aj gnocchi alebo ryžu. Keďže aj zemiaky aj mäso sa pečie v rúre, začnite najskôr mäsom. Mäso chutí najlepšie, keď trochu postojí a zemiaky sú najlepšie práve dochrumkava upečené.

Risotto s hráškom a slaninou

Síce je toto prvý recept na risotto na mojom blogu, nie je to po prvý krát, čo ho varím. Najviac mi zatiaľ učarovalo hubové a karfiolovo-gorgonzolové risotto podľa receptov z knihy od Marcela Ihnačáka Radosť variť a taktiež toto šafránové s krevetami. Včera som ale konečne vyskúšala aj ďalšiu slaninovo-hráškovú verziu. A s obrovským úspechom. Určite som ho nevarila naposledy.

Ultrarýchle špagety s avokádovo-koriandrovým pestom

Mala som doma prebytok koriandru. Po chvíli googlenia a vlastne improvizácie som vykúzlila tento skvelý recept. Celé varenie trvá 10-15 minút, náročnosť je rovnaká ako pri varení párkov a pritom navaríte absolútne parádnu večeru. Takto sa mi to páči!

Jahňacie karí s brokolicou

Toto je moja premiéra s jahňacím mäsom. 

V rusko-tureckej štvrti Berlína som objavila skvelé turecké minipotraviny. Sú správne trochu špinavé, chaotické a majú tam samé fantastické veci. Majú tam celoročne všetky, fakt všetky druhy zeleniny, byliniek a ovocia a vždy všetko krásne a čerstvé. Dokonca tam majú aj zeleninu, akú som ešte vživote nevidela a to som si myslela, že poznám všetko. Majú tam najviac druhov strukovín, aké som kde kedy pokope videla. A sexi obrovské kruhové turecké chleby veľké ako koleso na nákladiaku. A snáď sto druhov olív, syrov halloumi a korenín. A najmä obrovský výber všetkých druhov mäsa vo všetkých možných formách. A sú k vám trochu drzí a odmeraní, ale vy im to odpustíte. 

A tak som pred pár dňami u nich kúpila jahňacie a obrovský otep koriandru a pustila som sa do varenia úplne prvotriedneho karí. Dovolím si povedať, že bolo rovnako dobré ako všetky tie jahňacie karí, ktoré som tu v Berlíne v reštaurácii doposiaľ ochutnala.

Paraguajský kukuričný nákyp Chipa guazú

So señorom sme sa pustili do pečenia chipy guazú podľa receptu jeho babky. Po ochutnaní som bola od dojatia celá bez seba, lebo chutila ešte lepšie ako tá z latinskoamerickej reštiky, ktorú sme navštívili v decembri. Recept je to viac menej banálny a výsledok chutí veľmi hriešne. Obvykle sa chipa guazú pečie na sviatky ako príloha k poriadnemu hovädziemu steaku a zeleninovému šalátu, ale hodí sa k nej naozaj akékoľvek pečené alebo dusené mäso. Mne k nej bohato stačí aj len šalát, lebo je dobrá aj len sama o sebe.

Pár dobrôt z môjho februára

Konečne som po 9 mesiacoch štátnicovania ukončila štúdium. Úspešne. A konečne som mala čas na normálne veci, ktoré robia normálni ľudia. A hlavne oslavovať.

Urobila som konečne opäť gravlax, moju osudovú lásku. Recept na tohto marinovaného lososa nájdete tu.

A konečne som bola aj opäť v ChefParade. Na kurze francúzskej kuchyne.

Toto je parádny lososový tartar...

...toto pán kuchár robí slávky...

...a toto je náš fantastický kohút na víne...

...a crème brûlée.

A tiež sme doma aj grilovali. No a čo, že v snehu!!! :-)

Ako predjedlo sme mali grilované krevety s dipom z gréckeho jogurtu,

ako hlavný chod sme mali lososovité pstruhy

a potom sme sa dotlačili plátkami serranskej šunky.

A toto je fotka z môjho posledného dňa na Slovensku. Bola som aj v Skalici na námestí, kde je na zemi kovová ceduľa "Berlín 490 km". Na druhý deň som vyrazila do Berlína už na stálo a obdobie zhýralých osláv a roztopašných hostín skončilo. Začína sa ozajstný život. Zatiaľ je ten prechod do neho veľmi plynulý a príjemný. Nechám sa prekvapiť, čo bude.

P.S. Recept z Berlína na paraguajský kukuričný nákyp chipa guazu bude už čoskoro.

Pečené minikuriatka plnené kuskusom s granátovým jablkom

A ešte jeden report z tohtoročnej valentínskej večere. Pôvodný recept je z vianočného Apetitu 2012. Mala som problém zohnať úplne malinké minikuriatka, podarilo sa mi kúpiť len takú divnú veľkosť, takže som podávala pol kuriatka na jednu osobu. Vy sa ale nenechajte zmiasť mojou improvizáciou a riaďte sa receptom nižšie. 

Každopádne je to jedlo nanajvýš sexi a ideálne na akúkoľvek slávnosť. Dobrota neopísateľná.

Valentínske čokoládové tortičky podľa Dity P.

Na známosť sa všetkým dáva, že ak chcete upiecť bezproblémovú a fantastickú čokoládovú tortu, toto je presne ten správny recept. Dita P. nesklamala. Ak ešte nemáte jej knihu Deník Dity P., z ktorej je aj tento recept, určite si ju kúpte. Nemá chyby.

Karamelová pavlova s karamelizovanými orieškami (taká úžasná, že som ju ani nestihla vyfotiť)

Nie je nič trápnejšie, ako keď chcem zverejniť na blogu fantastický recept a nemám k nemu vlastnú fotku. Keď som pavlovu totižto dorobila, bola som v takej eufórii a tak lačne sme sa na ňu všetci vrhli, že som ju nestihla odfotiť. Rozhodla som sa ale, že vám recept napíšem aj tak. Snažila som sa na Internete vygoogliť nejaký čo najpodobnejší obrázok, aby ste mali zhruba predstavu. Táto vyzerá dosť podobne, akurát, že namiesto kúskov karamelu na vrchu sú na tej mojej karamelizované orechy:

Zdroj: http://mojewypieki.blox.pl/html

Krátka reportáž z paraguajského obeda

Eugenia mala narodeniny a išli sme ich vo štvorici osláviť do latinskoamerickej reštaurácie v Berlíne. Eugenia už vopred objednala samé paraguajské jedlá. Tak tu je malá ukážka. Nenafotila som všetko, čo je obrovská škoda.

Pre mňa osobne najchutnejší chod - sýta polievka bori bori. Boli v nej celé kúsky kuraťa aj s kosťami, paradajky, papriky, koriander a knedličky z kukuričnej múky. 

Tie taštičky sú empanadas (tieto boli plnené mletým hovädzím mäsom a olivami). Pochádzajú pôvodne z Portugalska a z Brazílie prišli do celej južnej Ameriky. Tie žlté trojuholníky sú kukuričný nákyp.

Perfektná bola aj sopa paraguaya, tradičný paraguajský koláč z kukuričnej múky s cibuľkou a syrom, ale tú som ja trdlo neodfotila. Plánujem ju upiecť doma, tak sa tešte na recept :-)