sobota, 22. februára 2014

Pečené morčacie so zeleným tarhoňovým šalátom a pár viet o tom, prečo by som (ne)mala blogovať

Na mojom blogu za posledný rok skapal pes.

Bolo to spôsobené tým, že som vo svojom živote riešila viaceré výzvy, ktoré ma úplne pohltili a na blog neostal čas. Začalo to projektom "Aneta, preboha konečne už zoštátnicuj" a prešlo to do dvoch súčasných projektov "Zži sa s Berlínom, nauč sa po nemecky a nájdi si prácu" a "Svadba". V tejto fáze som mala kuchyňu o rozmeroch 1 x 2 metre, takže sa gastroroztopaše realizovali veľmi ťažko. A úprimne povedané - oveľa viac by som v tej dobe vedela blogovať o mojom negatívnom dojme z Nemcov alebo o trpkých ťahaniciach so slovenskou matrikou a úradmi, aby mi povolili sobáš s cudzincom. Moje prípravy svadby totižto neboli ani o vyberaní kvietkov, ani o dilemách závoj/nezávoj, vypnuté/rozpustené, DJ/kapela, ani o romantických večerných tréningoch valčíka, ale o byrokracii. Ten zúfalý šesťmesačný boj nás stál kopu sĺz, zúfalosti a jeden nadpriemerný slovenský plat. Nakoniec naša svadba ale dopadla superhyperkrásne. 

A mesiac po svadbe sme odpálili projekt "Hľadanie väčšieho bytu", ktorý vyústil do nekonečnej Odysey "Sťahovanie", ktorá iniciovala výzvu "Pokús sa milovať suseda svojho aj keď je to vyšinutý psychopat, ktorý rád na nás volá policajtov" a tento posledný menovaný projekt prebieha až do súčasnosti.

Teraz sa mi črtá obdobie, kedy by blogovanie bolo opäť mohlo byť reálne. Som však výrazne demotivovaná dvoma faktami. 

Po prvé; mňa samotnú začali foodblogy unavovať. Väčšina z nich, vrátane toho môjho, sú o domácom kuchtení, patlaní a o ochkaním nad jedlom. Idú len po povrchu a dookola opakujú slová záhradka a bio. Ja môj blog beriem len ako kuchársky denník, ako taký moj e-zborník obľúbených receptov. Či to má však prínos aj pre ostatných a či to má zmysel publikovať - to je otázne. Snažím sa totižto vo všeobecnosti robiť veci, čo majú prínos. A neplytvať energiou, časom, peniazmi, jedlom... (aj teraz napríklad uvažujem, či neplytvám časom, keď píšem tento článok).

Po druhé; samotný señor. To, že som sa zaňho vydala, bola jedna z najúžasnejších vecí, čo sa mi v živote prihodila. On je také to zlatíčko, že máte chuť ho len zakryť dekou, dať mu teplé ponožky a horalku, pustiť mu v telke rozprávky a hladkať ho. Vďaka nemu je všetko veselšie a temné chvíle sú znesiteľnejšie. A práve jemu chcem venovať čo najviac zo svojho voľného času. Blog je až na oveľa nižšej priečke.

Či do budúcna môj blog ožije alebo umrie úplne, je ešte stále otázne. Necháme tomu voľný priebeh. Aj tak som zistila, že nemá zmysel nič v živote plánovať, lebo život si robí aj tak čo chce. Takže niekedy je fajn si proste len ľahnúť na nafukovačku a nechať sa odnášať vlnami (a občas pre istotu čeknúť, či nie ste príliš ďaleko od brehu).


A teraz konečne už k jedlu.

Možno ste si všimli, že na mojom blogu je už viacero receptov na pečené morčacie. Pre inšpiráciu si môžete pozrieť napríklad túto rolku z morčacích pŕs plnenú bylinkovým maslom a oštiepkom so zemiakovým suflétoto morčacie stehno na víne s gratinovanými zemiakmi s parmezánom a špargľou, toto rolku so sušenými paradajkami a krúpotom alebo tieto pečené morčacie stehná v parádnej marináde.
__________________________________________
Pečené morčacie stehno so zeleným tarhoňovým šalátom
Pečené morčacie:
- 1 vrchné morčacie stehno
- olivový olej
- tymián
- 1 citrón
- 2 PL masla
- 4 strúčiky cesnaku, nevyšúpené
- 200 ml bieleho suchého vína (prípadne hydinového vývaru)
- čerstvo mleté čierne korenie, soľ
Tarhoňový šalát:
- 500 g tarhone
- 1 vanička drobného listového šalátu (napr. poľníček, rukola) alebo 3 hrste bazalkových alebo mätových lístkov (nasekaných)
- 2 hrste mrazeného hrášku (Ak používate Bonduelle, stačí ho len nechať rozmraziť. Ak máte inú značku, tak ho po rozmrazení ochutnajte - ak má príliš silnú šupku, radšej ho 2 minúty povarte a potom ihneď sceďte a prepláchnite studenou vodou.)
- 2-3 cukety
- kôra z 2 citrónov, šťava z 1 citróna
- olivový olej

Mäso umyte, osušte a trochu narežte pri kosti. Z oboch strán ho osoľte, okoreňte a posypte tymiánom. Zprudka opečte celý kus mäsa na panvici na troške olivového oleja. Na každej strane ho opekajte cca 3 minúty. Celé stehno potom presuňte do pekáčika. Do pekáčika pridajte aj na kolieska nakrájaný citrón, celé strúčiky cesnaku a všetko podlejte vínom alebo vývarom. Na mäso ešte položte kúsky masla, pekáč zakryte vrchnákom alebo hliníkovou fóliou a pečte cca hodinu a pol pri 180 stupňoch domäkka. Po prvej hodine pečenia vyberte citrón a vyhoďte ho. Mäso napokon odokryte a pečte do zčervenania kožou navrch ešte cca 20 minút pri 220 stupňoch.

Cukety nakrájajte na kocky a opečte ich na panvici na troche olivového oleja, aby boli al dente. Na záver ich osoľte a okoreňte. Uvarte tarhoňu v osolenej vode. Potom ju prepláchnite studenou vodou nasypte do misy. Pridajte olivový olej, hrášok, citrónovú kôru, sťavu, cukety, šalátové listy a všetko dobre premiešajte. Podľa potreby dosoľte alebo dokoreňte.