Na mojom blogu za posledný rok skapal pes.
Bolo to spôsobené tým, že som vo svojom živote riešila viaceré výzvy, ktoré ma úplne pohltili a na blog neostal čas. Začalo to projektom "Aneta, preboha konečne už zoštátnicuj" a prešlo to do dvoch súčasných projektov "Zži sa s Berlínom, nauč sa po nemecky a nájdi si prácu" a "Svadba". V tejto fáze som mala kuchyňu o rozmeroch 1 x 2 metre, takže sa gastroroztopaše realizovali veľmi ťažko. A úprimne povedané - oveľa viac by som v tej dobe vedela blogovať o mojom negatívnom dojme z Nemcov alebo o trpkých ťahaniciach so slovenskou matrikou a úradmi, aby mi povolili sobáš s cudzincom. Moje prípravy svadby totižto neboli ani o vyberaní kvietkov, ani o dilemách závoj/nezávoj, vypnuté/rozpustené, DJ/kapela, ani o romantických večerných tréningoch valčíka, ale o byrokracii. Ten zúfalý šesťmesačný boj nás stál kopu sĺz, zúfalosti a jeden nadpriemerný slovenský plat. Nakoniec naša svadba ale dopadla superhyperkrásne.
A mesiac po svadbe sme odpálili projekt "Hľadanie väčšieho bytu", ktorý vyústil do nekonečnej Odysey "Sťahovanie", ktorá iniciovala výzvu "Pokús sa milovať suseda svojho aj keď je to vyšinutý psychopat, ktorý rád na nás volá policajtov" a tento posledný menovaný projekt prebieha až do súčasnosti.
Teraz sa mi črtá obdobie, kedy by blogovanie bolo opäť mohlo byť reálne. Som však výrazne demotivovaná dvoma faktami.
Po prvé; mňa samotnú začali foodblogy unavovať. Väčšina z nich, vrátane toho môjho, sú o domácom kuchtení, patlaní a o ochkaním nad jedlom. Idú len po povrchu a dookola opakujú slová záhradka a bio. Ja môj blog beriem len ako kuchársky denník, ako taký moj e-zborník obľúbených receptov. Či to má však prínos aj pre ostatných a či to má zmysel publikovať - to je otázne. Snažím sa totižto vo všeobecnosti robiť veci, čo majú prínos. A neplytvať energiou, časom, peniazmi, jedlom... (aj teraz napríklad uvažujem, či neplytvám časom, keď píšem tento článok).
Po druhé; samotný señor. To, že som sa zaňho vydala, bola jedna z najúžasnejších vecí, čo sa mi v živote prihodila. On je také to zlatíčko, že máte chuť ho len zakryť dekou, dať mu teplé ponožky a horalku, pustiť mu v telke rozprávky a hladkať ho. Vďaka nemu je všetko veselšie a temné chvíle sú znesiteľnejšie. A práve jemu chcem venovať čo najviac zo svojho voľného času. Blog je až na oveľa nižšej priečke.
Či do budúcna môj blog ožije alebo umrie úplne, je ešte stále otázne. Necháme tomu voľný priebeh. Aj tak som zistila, že nemá zmysel nič v živote plánovať, lebo život si robí aj tak čo chce. Takže niekedy je fajn si proste len ľahnúť na nafukovačku a nechať sa odnášať vlnami (a občas pre istotu čeknúť, či nie ste príliš ďaleko od brehu).
A teraz konečne už k jedlu.
Možno ste si všimli, že na mojom blogu je už viacero receptov na pečené morčacie. Pre inšpiráciu si môžete pozrieť napríklad túto rolku z morčacích pŕs plnenú bylinkovým maslom a oštiepkom so zemiakovým suflé, toto morčacie stehno na víne s gratinovanými zemiakmi s parmezánom a špargľou, toto rolku so sušenými paradajkami a krúpotom alebo tieto pečené morčacie stehná v parádnej marináde.
__________________________________________
Pečené morčacie stehno so zeleným tarhoňovým šalátom
Pečené morčacie:
- 1 vrchné morčacie stehno
- olivový olej
- tymián
- 1 citrón
- 2 PL masla
- 4 strúčiky cesnaku, nevyšúpené
- 200 ml bieleho suchého vína (prípadne hydinového vývaru)
- čerstvo mleté čierne korenie, soľ
Tarhoňový šalát:
- 500 g tarhone
- 1 vanička drobného listového šalátu (napr. poľníček, rukola) alebo 3 hrste bazalkových alebo mätových lístkov (nasekaných)
- 2 hrste mrazeného hrášku (Ak používate Bonduelle, stačí ho len nechať rozmraziť. Ak máte inú značku, tak ho po rozmrazení ochutnajte - ak má príliš silnú šupku, radšej ho 2 minúty povarte a potom ihneď sceďte a prepláchnite studenou vodou.)
- 2-3 cukety
- kôra z 2 citrónov, šťava z 1 citróna
- olivový olej
Mäso umyte, osušte a trochu narežte pri kosti. Z oboch strán ho osoľte, okoreňte a posypte tymiánom. Zprudka opečte celý kus mäsa na panvici na troške olivového oleja. Na každej strane ho opekajte cca 3 minúty. Celé stehno potom presuňte do pekáčika. Do pekáčika pridajte aj na kolieska nakrájaný citrón, celé strúčiky cesnaku a všetko podlejte vínom alebo vývarom. Na mäso ešte položte kúsky masla, pekáč zakryte vrchnákom alebo hliníkovou fóliou a pečte cca hodinu a pol pri 180 stupňoch domäkka. Po prvej hodine pečenia vyberte citrón a vyhoďte ho. Mäso napokon odokryte a pečte do zčervenania kožou navrch ešte cca 20 minút pri 220 stupňoch.
Cukety nakrájajte na kocky a opečte ich na panvici na troche olivového oleja, aby boli al dente. Na záver ich osoľte a okoreňte. Uvarte tarhoňu v osolenej vode. Potom ju prepláchnite studenou vodou nasypte do misy. Pridajte olivový olej, hrášok, citrónovú kôru, sťavu, cukety, šalátové listy a všetko dobre premiešajte. Podľa potreby dosoľte alebo dokoreňte.
Anetka, gratulujem k sobasu :-) Prosim ta, nehadz flintu do zita. Cas je vzacny a treba si rozmysliet komu alebo comu ho venovat, ale na druhej strane, tomuto blogu si uz venovala dost svojho casu a kreativity, bolo by skoda vsetko zahodit. Aj ked uz tolko neblogujes, mnohe z nas sa vracaju k tvojim receptikom a masktam, tak ich tu prosim ta ponechaj, lebo sa moja rodina bez tej skvelej cuketovej polievocky zblazni :-)
OdpovedaťOdstrániťAhoj, gratulujem k svadbe a dufam, ze neprestanes blogovat. Tvoje recepty su super a rada podla nich varim. Takze tvoj blog ma urcite zmysel :) Mata
OdpovedaťOdstrániťAnetka,ja takisto dufam,ze ta nafukovacka ta moc neodnesie,lebo to by bola velka skoda prist o jeden pre mna z najcitatelnejsich a navtipnejsich blogov :) a chvalim kraasne riadiky :) cmuk ♥
OdpovedaťOdstrániťAhoj Anet! takisto sa pripajam ku gratulaciam ;o) hmm, o tom blogovani…to mas pravdu, aj u mna je teraz mrtvo, svoju energiu investujem radsej do niecoho ineho. Co sa tyka ostatnych food blogov, vsetko je len mnamozne, mnamka, atd… Na vyraz mnamozne mam alergiu, ale ze fest ;oDD V kazdom pripade tvoj blog bol asi jedinym (a este Adrikin), na ktory sa vzdy velmi rada vraciam, blog, ktory sa nikdy na nic nehral, jednoducho pre mna super, moja vlnova aj chutova dlzka, takze v kutiku duse dufam,ze budes prispievat castejsie ;o)
OdpovedaťOdstrániťgratulacia k svadbe aj odo mna leti. no hlavne k tomu ze mas dokonaleho manzela! :) a ked budes blogovat dalej, spravis nam radost a ak nie, budeme na teba s usmevom spominat a achkat a zahradkarcit popri tom ;) :D cafff :)
OdpovedaťOdstrániťAnetka uplne ti rozumiem.....je jasne ze sa stale menime a aj nase priority....mne sa paci tvoj blog velmi a budem urcite stat na strane tych, ktori si zelaju jeho pokracovanie :-) . pises vtipne, inteligentne a recepty su bozske. Nevzdavaj to, ved zivot nie je o tom ci to tu skonci alebo bude pokracovat.....mozes to tu mat ako obcasnik.....pozname vsetci tie okamihy, kedy chceme nieco povedat a citi pochopenie......apropo viem, ze sa nepozname......ale takyto mam z toho pocit :-).
OdpovedaťOdstrániťAhoj Anetka.... Tvoje recepty maju u nas doma specialne miesto .... Vdaka nim som svojho chlapa, ktory odmieta klasicku kuchynu starych mam, priviedla k jedeniu sosovice (indicka polievka), cukety , tekvice a inych. Kedze sa u nas casto vari, Tvoj blog je prvym krok pri vybere receptu.Uz aj moj drahy ma Tvoj blog v rychlej volbe :) Pevne verim, ze si najdes cas a kde tu nieco noveho pridas..... :) Tvoja verna citatelka z Kosic :)
OdpovedaťOdstrániťMilá Anet, gratuluji k svatbě a doufám, že jen tak blogovat nepřestaneš, protože Tvoje recepty jsou fakt super! Ale chápu, že teď máš jiné priority. Každopádně hodně štěstí do života! :)
OdpovedaťOdstrániťAnet, gratuluji ke svatbe a doufam, ze prece jen neprestanete psat. Myslim, ze jsem jeste pod zadnym receptem neochkala a nesmajlikovala, ale moc rada podle Vas varim. Takze jako sbornik receptu to funguje bajecne nejen pro Vas. Pokud byste prece jen chtela uplne prestat, dejte mi sem varovani, at si stihnu vcas opsat / stahnout alespon nejoblibenejsi recepty!
OdpovedaťOdstrániťAt se Vam v Berline a v manzelstvi dari.
Lucie
Ach, tvoj blog čítam úplne zo všetkých najradšej a vďaka nemu som spoznala mnoho vynikajúcich receptov, ku ktorým sa opakovane vraciam a varím ich veľmi rada... Píšeš ľahko a vtipne, vždy keď nemám inšpiráciu čo variť, zablúdim k tebe a nikdy neodídem naprázdno... Takže ak by si prestala blogovať, bolo by mi smutno, na druhej strane, sú aj dôležitejšie veci v živote :) Good luck na spoločnej ceste životom :) Nika
OdpovedaťOdstrániťAnetkaaaa. Ja Tvoj blog milujem! A to varenie nie je mojou oblubenou cinnostou (hanbim sa). Vzdy skontrolujem, ci uz nieco pribudlo. Takze, ked ho milujem ja, co varenie nie je moja laska, tak nie je to nejaky obycajny foodblog. Pises velmi dobre, vtipne a nielen o vareni. Su v nom uzasne, mile postrehy z obycajneho zivota a krasne fotky. Je jediny, ktory mam, ked potrebujem nieco ine, nove uvarit. Jednoducho, je potrebny a ziaduci :-)
OdpovedaťOdstrániťSi unavena z debilneho suseda, musi to byt desne .... drzim prsty, nech sa stane zazrak a spamata sa !
Tvoj blog je prinos. Casom neplytvas, lebo obohacujes vela ludi.
janach
Ahoj Anet, je pravda, ze blogy su o ochkani nad jedlom, ale ja myslim, ze to zdielame vsetky :) myslim, ze je super kvalitne varit, resp. sa o to pokusat, a vidiet vo vareni a jedeni nieco viac, nez len naplnenie zaludka, je to moznost posediet s priatelmi, varit pre niekoho, objavit nove chute, alebo zacat si vazit tie stare ;) a uzivat si to vsetko... Mam sice rada kucharske knihy, ale blogy su pre mna moznost nadchnut sa nad niecim novym (pretoze mi pride, ze blogerky maju casto podobne chute/inspiracie, takze to, co mam len tak ako nejasnu predstavu kdesi v podvedomi, sa zvykne objavovat na blogu:)... co v beznej "produkcii" nie je az take viditelne a kde sa omiela casto to iste. Takze su pre mna blogy urcite obohacujuce, plus ze tam mam rady od laikov, takze nejak tak viac verim, ze by som to mohla dokazat aj ja... No, to je moja nóta ohladne foodblogov, plus ak sa este clovek pri tom pobavi, co u teba je, tak je to nieco ako zabavna inspirativna pedagogika :).
OdpovedaťOdstrániťNa druhu stranu to musi fakt zobrat hrozne vela casu, to urcite... No v kazdom pripade diky za recepty, ktore si uz na blog zavesila, je ich fakt vela, takze budeme cerpat z toho, keby uz nic :). Takze diky a dobre a prijemne prezitie v Berline po pociatocnych tazkostiach!
Zabudla som dat meno v predchadzajucom prispevku, pozdravy Petra :)
OdpovedaťOdstrániťno vypadá to úžasně! :)
OdpovedaťOdstrániťMilá Anetka, blahoželám k svadbe. A co sa týka tvojho (ne)blogovania, len sa ty pekne radšej venuj manželovi, aby sme tu takto o rok nečítali srdcervúci post o tvojom rozvode. A iné blogy nerieš. Ohováraním iných blogov si popularitu ani ty, ani Marianna nezískate. Raz darmo, ľudia chodia ochkať a mňamkať na blogy, ktoré sa im páčia. A že to nie sú tie vaše blogy, tak to už je váš problém, a nie ich. Katarína
OdpovedaťOdstrániťKrutu delam skoro stejne, jen pridavam jeste med
OdpovedaťOdstrániťAhoj Anetka. Gratulujem k svadbe.
OdpovedaťOdstrániťAko pises aj podla mna su blogy nieco ako elektronicka kucharky. Ta tvoja je jedna z mojich oblubenych. Rada sa sem vraciam a hladam nove a nove nevyskusane recepty aj ked si ich zverejnila pred rokom :). Je fain vyskusat nieco uz niekym vyskusane prerobene a ohodnotene.
Pozri si pocet zobrazeni tvojej stranky- mas byt na co hrda. Vzdy sa sem mozes vratit a nieco dohodit. Matka nema uz tolko casu ale nevadi. Vzdy sa tesim ked vidim ze ste nieco prihodili.