Bretónsko, také surovšie Francúzsko:-)

Tak a konečne fotky z Bretónska. Boli sme tam šiesti - ja s rodičmi a ďalšia rodina - naši známi z Nemecka. Chvíľku mi trvalo nahodiť tento príspevok, pretože som z dovolenky šla rovno na zápis do školy a potom na menší zákrok. Pán chirurg ma vykuchal a teraz so štichmi sa aj tak nemôžem veľmi hýbať, tak som konečne našla čas dať sem všetko, čo som chcela.

Na tejto fotke to asi nie je veľmi vidieť, ale piesok obsahoval obrovský pomer sľudy a vyzeral ako takmer úplne strieborný. A keď vám ostal na nohách, mali ste ich celé strieborné.

Pointe du raz - najzápadnejší cíp Francúzska

mesto Loctudy













mesto Vannes

kostol v Penmarchu, cca 5 minút peši od nášho domčeku

Suvenírové obchody boli plné rybích konzeriev. Väčšinou v takýchto krásnych retro obaloch.

mesto Quimper

dedinka Guilvinec

Úžasná predajňa čerstvých rýb. Také tam boli všade.

Ústrice, mušle...

Slimáky! Živé! Chudiatka, snažili sa pomaly ujsť a plazili sa po tom ľade...

Najvyšší maják vo Francúzsku d'Eck Muhle.

Štýlová reštaurácia, kde sme si dali poslednú rozlúčkovú večeru.

Botanická záhrada.

Žabička!

V štýlovom obchode s rybími biokonzervami sme si kúpili konzervy, samozrejme a...

...a túto nádhernú zapekaciu misu v tvare lode. A ešte aj jednu o čosi menšiu.

Náš domček v ktorom sme bývali.

V dome bola k dospozícii fantastická morská soľ.

A pri dome nám rástli figovníky.

A neskutočne veľa bobkolistovníkov :-)

Toto bolo pár fotiek mimo jedla, skôr príroda a tak. Aby ste mali komplexnú predstavu. Ak vás fotky nadchli a rozhodli ste sa, že tam chcete ísť tiež, najskôr zvážte pár faktov:

- maximálna letná teplota v Bretónsku je 22 - 23 stupňov, väčšinou je tak 20 stupňov (to vysvetľuje, prečo mám na každej fotke sveter)

- počet daždivých dní v mesiaci: 15!!!

- nonstop fučí veľmi silný ľadový vietor

- keďže ide o otvorený ľadový oceán, príliv a odliv je aj vyše 10 metrov, takže pol dňa má pláž 30 metrov a pol dňa 500 metrov. Príliv prinesie na pláž všelijaké riasy a rôzny morský sajrajt, a na tento sajrajt potom nasledujúcich 12 hodín počas odlivu pečie slnko a vzniká tak niekde mierny morsko-rybací puch, inde šialený, až štipľavý morsko-rybací puch. Tento smrad láka roje múch.

=> v Bretónsku nepočítajte s ležaním na pláži a ani s kúpaním sa v mori, pretože na pláži musíte: sedieť vo svetri, nepohnúť sa (pretože vám odfúkne karimatku aj všetko ostatné, čítať časopis je nemysliteľné lebo stále vám vietor obracia stránky), nekúpať sa (pretože oceán je ľadový a keď vyjdete na breh, slnko vás nezohreje, pretože je vonku 21 stupňov) a hlavne ignorovať cca 30 múch, ktoré po vás stále lezú (a to sa nedá!)

Naopak, Bretónsko je ideálne pre cyklofanatikov. Všade sú úhľadné cyklochodníky a celá krajina je jedna veľká placka, takže sa ani veľmi neunavíte. A okrem cyklistov si tu prídu na svoje všetci milovníci výletov na kadejaké útesy, pláže, dedinky a aj tí, čo sa radi vyšplhajú na nejakú sympatickú skalu alebo podobný šuter :-)))

A teraz už konečne o jedle!

Pokiaľ neviete po francúzsky, je naozaj ťažké objednať si v reštaurácii jedlo. Jedálne lístky v angličtine sú na vymretie. Čašníci vám tiež veľmi nepomôžu, lebo tak ako aj všetci ostatní miestni domáci buď po anglicky nevedia alebo vedia len veľmi, veľmi málo. Napokon sa mi zmixovaním všetkých jazykových znalostí z angličtiny, nemčiny a španielčiny podarilo čo-to rozlúštiť a objednala som si vždy najlepšie jedlo zo všetkých :-)

Tak a toto všetko som v Bretónsku ochutnala:

Moules frites, čiže slávky s hranolčekmi (rozpačitý smajlík)

Áno, s hranolčekmi! Nie, nepýtajte sa ma prečo práve hranolčeky, ja viem, že sa to k tomu nehodí. Ale slávky s hranolčekmi tam jedia všetci a všade. Ponúkajú ich všetky reštaurácie a 70% ľudí sediacich v reštauráciach ich aj naozaj je. (zvyšných 30% je palacinky, ale o tom potom). Okrem iného viem, že na tomto jedle frčí aj celý Brusel. Tak som si povedala, že to musím vyskúšať, že zrejme to tu robia nejako obzvlášť dobre. Slávky som totižto už jedla a vždy mi chutili, ale nie tak, že by som z nich urobila národný fenomén.

Vybrali sme sa na festival keltskej hudby kde ponúkali dve jedlá: slávky s hranolčekmi alebo klobásky s hranolčekmi. Zo zúčastnených asi 600 ľudí som videla jesť klobásky dvoch ľudí:-) Tak som tie slávky konečne ochutnala aj ja!

Slávky sa na festivale varili naozaj vo veľkom...

No áno,,, a hranolčeky, samozrejme...

A výsledok? Áno, slávky mňam, ale tie hranolčeky... pane bože kto k tomu vymyslel hranolčeky!?!?!?!

Crépes čiže palacinky

Prišla som do Francúzska, aby ma ohúrili miestnou kuchyňou. A zistila som, že miestnou špecialitou sú... ... ...palacinky. No jo. Akože palacinky sú mňam, ale nikdy som im nejako neprepadla a ani na tomto blogu asi recept na palacinky pravdepodobne nikdy nenájdete. Tieto palacinky ponúkali snáď úplne všade.

Najpopulárnejšia palacinka je crépe complet, čiže palacinka plnená slaninou, šunkou, syrom a vajíčkom (žĺtok je takmer vždy úplne surový).

Ja som ochutnala aj sladkú palacinku a tá mi chutila najviac. Bola s guľou zmrzliny, v ktorej boli rozdrvené bielkové pusinky a celá bola obalená v orieškoch a karamele. A celé to bolo poliate karamelovým sirupom. Toto bolo fakt dobré!!!

Cider

Všetci všade pili cider. Na festivale všetci jedli slávky a pili cider. Tak som sa strašne tešila, že čo to bude zač. Doteraz som o cidri len čítala. Je to nízkoalkoholický perlivý nápoj vyrobený kvasením jablčného muštu. Tu v Bretónsku všetci pili cider značky Kerné.

Cider je naozaj chutný a nič sa mu nedá vytknúť. Len na to, že je to skôr len taká limonáda (ten alkohol naozaj skoro vôbec nie je cítiť), je to dosť drahý špás.

Hrebenatky alebo mušle sv. Jakuba

Tieto som chcela už veľmi dlho vyskúšať. Dala som si ich v jednej reštaurácii, kde boli napichané na špíze a zaliate omáčkou, takže ich nebolo dobre vidno a ani som ich detailne nefotila. Boli božskééé, i keď škoda, že nemali v ponuke nejakú jednoduchšiu úpravu, kde by viac vynikla ich skvelá chuť. A jasné, že mi k nim dali hranolčeky :-(

Krevety, krevety, ó krevety... a garnáty

V jednej reštaurácii som si napriek tomu, že som nemala poňatia čo je to "gambas", objednala garnáty!!! Bože to bola slasť! Ale jasné, že mi k tomu automaticky doniesli hranolčeky... už sa tomu len smejem...

A potom sme si grilovali krevety aj doma, pretože sa dali všade kúpiť v úžasnej kvalite. Tieto neboli už také veľké ako garnáty, čiže sa trošku mizerne šúpili. Detlef vygooglil jednoduchý recept a pritom strašne, strašne dobrý: veľa olivového oleja, veľa nadrobno nakrájaného cesnaku a provensálske bylinky zmiešame a touto marinádou polejeme krevety a necháme aspoň pol dňa postáť. A potom grilujeme, len pár minút z každej strany.

A grilovali sme aj normálne ryby. V obchode s čerstvými rybami boli vždy od výmyslu sveta, ale Alina nechce jesť nič, čomu vidí do očí, tak sme kvôli nej museli kúpiť iba už hotové vyčistené rybie filety :-( Ale boli super, o tom niet pochýb.

Pri ďalšej príležitosti sme neodolali a kúpili sme si aj malé čerstvé sardinky, ktoré sme grilovali. Chutili úúúžasne! A pritom boli nesmierne lacné.

Heh.

Macarons! Konečne makrónky!!!

Na makrónky som sa vo Francúzsku tešila asi najviac. Veľmi veľa som o nich čítala, študovala postupy a dokonca som sa ich aj neúspešne pokúsila upiecť. Makrónky som vyskúšala dva krát.

Najprv som si kúpila balíček rôznych druhov. Bola som trošku sklamaná. Boli strašne, ale strašne sladké. Chutilo to ako krehká mandľová sušienka plnená krémom. Bola som naozaj zarazená, lebo to žiadna Amerika nebola.

Druhý krát to už bolo o inom! V cukrárni som si objednala veľkú čokoládovú makrónku s pistáciovým krémom. Bože to bola dobrota!!! Makrónka už nebola taká sladká a dokonca bola aj žuvačkovitá (ako by asi aj mala byť... si myslím...).

A viem, že toto s makrónkami nesúvisí, ale ešte vám ukážem koláč, ktorý si v tej istej cukrárni dala moja mama, pretože bol neskutočne dobrý. Bol z troch druhov čokolády.

Far breton - tradičný bretónsky pudingovo-slivkový koláč

Far breton je koláč, ktorý všade predávali ako miestnu tradičnú špecialitu. Bolo to dosť sklamanie, pretože to boli slivky zaliate mliečno-vaječnou zmesou a upečené na hutný, trochu gumovitý koláč. A dosť bez chuti. Aj trošku málo sladký.

Quiche

Ochutnali sme malé quiche s rôznymi náplňami. Jeden bol s fetou a paradajkami, jeden s kozím syrom a tretí klasický quiche lorraine.

Úžasné francúzske syry

Ochutnala som ich naozaj veľa a všetky, všetky, všetky boli tak veľmi dobré, až mi bolo do plaču. Za nimi mi je asi najviac smutno. Väčšinou poriadne smrdeli, ale stojí to za to:-) Tento bol extra dobrý.

Mangové orgie

Asi najúžasnejšia vec s ktorou som sa tu stretla bolo to, že všade mali v ponuke mangovú zmrzlinu a v supermarketoch boli mangové jogurty/džemy/pyré atď. Ja mám totižto fetiš na mango :-D Keby som si mala vybrať 1 druh ovocia, ktorý by som si mohla so sebou zobrať na opustený ostrov, bolo by to mango.

Toto bolo ako sen. Mangové pyré so šľahačkou. Bolo to tak strašne dobré!!! A nechutilo to vôbec umelo. Mňam. Mňaaaam.

A toto je mangový sorbet Carte D'Or. Nerozumiem prečo sa u nás nedá kúpiť, je to hrozne nefér. Je to tá najlepšia mangová zmrzlina akú som vo Francúzsku jedla. Boli v ňom úžasne veľké kúsky manga. Proste poézia. Za vaničku tohto sorbetu by som si nechala aj ruku odťať. Bez debaty.

A nazáver ocenenie za najhoršie jedlo aké som vo Francúzsku a vlastne úplne za celý život ochutnala: andouille - držková saláma

Ja som bežný slovenský človek, čo bez problémov zje držkovú polievku na akomkoľvek salaši, motoreste alebo aj doma, keď si ju oco raz za sto rokov varí. Lenže tieto naše držkové sú z držiek, z ktorých je odstránený všetok puch niekoľkonásobným varením, čistením atď. A môj tatko dokonca kupuje držky už predvarené, očistené a nakrájané v Metre a tie naozaj nemajú žiadnu pachuť. Ale andouille, to je iná káva. Mňa vážne naplo. Ten šialený hnusný silný puch, ktorý v sebe mala táto saláma, ste v sebe cítili až do večera. A musela som ju jesť až dva krát, vždy pán mäsiar mi dal kúsok do ruky a s úsmevom čakal až to zjem. A ja slušne vychovaná som to dala do úst a vďačne som sa usmiala. Druhé sústo som už šla vypľut za bicykel, naozaj som to nedokázala.